_(9).png)
Ahojte, máme tu ďalší článok, ktorým pokračujeme v predstavovaní našich ambasádoriek. Dnes prinášame rozhovor s Katkou Gazdíkovou, ktorú možno poznáte skôr pod menom katarina_maluje. Takto ju môžete nájsť aj na sociálnych sieťach. A ako sa nám predstavila ona sama?
Ahoooj! Jejda hovoriť o sebe je moja špecialita (irónia). Tak ahojte. Som Katka. Katka matka, Katka tvorivá duša, Katka vzdelaná hlava. Katka večne skúšajúca niečo nové. Som hrdá Bratislavčanka s východniarskymi koreňmi. Narodila som sa tu, vyštudovala taliansky gympel (to tu čisto machrujem, nechápem, ako sa mi to podarilo 😀) a farmáciu na UK, no tvorenie bolo vždy mojou súčasťou. Počas výšky som tvorila šperky a zápisníky pod skromnou značkou hanula na Sashe, počas prvej materskej som založila Mrs. Shal - hrudné ohrievače pre všetky nosiace matky. Potom som to pustila, lebo som otehotnela s druhým. Na materskej s ním som maľovala rodinné portréty takým svojim spôsobom s cifrovaným pozadím. A potom som to opäť opustila, lebo som otehotnela s treťou. Na materskej s ňou som sa začala učiť na klavíri a založila som aj moju dnešnú značku katarina maluje.
Hovoríš, že tvorenie bolo vždy tvojou súčasťou, to znamená, že si sa mu venovala ešte pred vysokou školou?
Áno, jasné… Tvorenie bolo mojou súčasťou vlastne odvždy. Odmalička som maľovala, už ako dieťa som si zakladala časopisy 😀 jeden “výtlačok” Albatrosa mám aj doma. Potom som natáčala našu korytnačku na kameru ako dokument, maľovala v Painte brutálne premakané animácie (ha-ha). Teraz to vidím na mojej dcére Tereze, že ona maľuje každú voľnú chvíľku - ráno vstane, ide k farbičkám, večer zaspáva s namaľovaným obrázkami… A druhé dieťa mi nosí knižky vyrobené tak, že si zlepí strany a nakreslí tam niečo aj s príbehom. V tomto sa veľmi vidím, takže tak nejako vyzeralo aj moje detstvo, podľa toho, čo po mne pozostávalo. Mám odložené nejaké maľbičky, pri ktorých moja mama hovorí, že kde deti kreslili obyčajné vlnovky miesto vtáčikov, tak ja som maľovala pristávajúce bociany. Potom som kreslila aj s dedkom, ten bol maliar, krajinkár, a s ním som skúšala aj olej, ale veľmi na to nepresvedčilo, aby som sa mu venovala - aj keď stále ma to láka. Proste stále som tvorila. Vychodila som oba stupne ZUŠ-ky, na základke som fotila na starý Zenit na film - proste umenie ma sprevádzalo od malička. Potom som to len rozvíjala a naši ma v rámci možností nechali. Okrem školy. Tam som šla na “poriadne” odbory. Neviem, aký život by som mala, ak by ma poslali na nejakú umeleckú školu, či by som sa s tým vedela uživiť, alebo nie. Robievala som aj šperky, zápisníky a hocičo umelecké. A teraz robím instagramové reelska. 😀 Od malička sa mi zdá, že tento svet vidím proste inými očami. Ja sa na niečo pozriem a mne to cinkne v hlave, že je to krásne a normálne si to už predstavujem na fotke alebo obraze, akoby som to namaľovala - vidím to ako už hotové zarámované dielo…
,,...skúšam učiť maľovať tých,
ktorí si myslia, že to nevedia...“
Ako to vyzerá aktuálne? Venuješ sa iba maľovaniu alebo ešte stále máš záľubu aj v iných technikách, alebo sa inak realizuješ?
Venujem sa maľovaniu a babincom - skúšam učiť maľovať tých, ktorí si myslia, že to nevedia a stále ich o tom všetci presviedčali. Ja však razím presvedčenie, že maľovať vie každý, pretože maľovali už pravekí ľudia v jaskyniach a nie je možné, aby niekto nevedel maľovať - to je podľa mňa úplná blbosť. Tiež sa venujem digitálnej tvorbe, pohrávam sa s myšlienkou na ďalší diel knihy o dobrodružstvách Janíka Hríbika, ktorý má stále veľmi pekné odozvy od detičiek. A aby toho nebolo málo, ešte som nastúpila po 9 rokoch na materskej do práce, takže tam sa realizujem časovo najviac a snažím sa to všetko skĺbiť. Je naozaj super mať každomesačné cinknutie výplaty na účet a verím, že si postupne našetrím na ďalšie full time obdobie tvorenia. Nápadov mám milión.
My ťa sledujeme najviac na Instagrame, ale vieme, že tam svet umenia nekončí. Využívaš teda iba jednu platformu alebo ťa nájdeme aj niekde inde?
Je pravda, že zatiaľ tvorím najviac na Instagrame lebo mi to príde ako super platforma, kde mám najväčšie dosahy a najväčšiu komunitu. Na Tik Tok som veľmi stará a na Facebook som príliš otrávená z toho zla, ktoré tam je. A zdá sa mi, že tam prebývajú stále emočne slabší ľudia, ktorí to nezvládajú. Rešpektujem ich, ale táto platforma mi jednoducho príde zastaralá a mŕtva.
Potom tvorím aj na svoj web, ktorý mám pod Sashe. Tam mám svoj obchodík, kde pridávam veci a píšem tam občas články. Potom mám ešte môj Patreon, kde učím ľudí maľovať. Tam, za malý mesačný poplatok, máte kopec videí: aké papiere si vybrať, aké štetce, aké materiály, aké papiere do tlačiarne, ak chcete robiť printy… Hovorím tam informácie aj zo zákulisia tvorby, ktoré som si musela krvopotne nájsť, nakúpiť a vyskúšať. Sú tam recenzie a návody ako čo namaľovať. Naživo ma môžete vidieť na spomínaných babincoch. Tam sa v kruhu ôsmich žien naučíte základy napríklad akvarelu, namaľujete možno svoj prvý obrázok a na konci budete ochkať nad tým, že ste to zvládli. Tú hrdosť v očiach každej ženy by som vám priala vidieť. Verím, že mojím vystupovaním na sieťach podporím čo najviac ľudí k prekročeniu svojho tieňa a pochybností a čo najviac ľudí nájde potešenie vo svete tvorby a farieb. Som vlastne vaša cheerleaderka na tvorbu. 😄
„...akrylom sa dajú spraviť prenádherné veci,
ale ja sa asi rada trýznim a využívam techniky,
kde sa chyby ťažko odpúšťajú...“
Pri tvojich dielach vidíme, že sa najviac venuješ maľbe. Máš aj svoju obľúbenú techniku?
Tá sa stále mení. Raz som totálne zbláznená do akvarelu, potom vytiahnem olejový pastel. Potom mám chvíľku s akrylom. Proste, ani v tomto smere mi nesedí stereotyp. Maľba ma zatiaľ uchvátila najviac, pretože som netrpezlivý človek a nemám trpezlivosť na to, aby som veľké plochy vyfarbovala nejakou detailnou technikou napr. kresbou. Striedajú sa mi obdobia, kedy milujem akvarel a chcem maľovať iba ním, potom ma zlákajú olejové pastely. Potom ma pastely omrzia a idem skúšať akryl - ktorý veľmi nevyhľadávam. Nechcem sa nikoho dotknúť, aj akrylom sa dajú spraviť prenádherné veci, ale ja sa asi rada trýznim a využívam techniky, kde sa chyby ťažko odpúšťajú. 😀 Radšej vediem malý boj s akvarelom, aby mi to vyšlo tak, ako by som chcela, a vidím v tom výzvu - pochopiť akvarel a spútať ho, aby robil to, čo chcem - a toto pri akryle nemám. Veľmi ma ale štve, že neviem robiť mixed media, pretože mám také presvedčenie, že keď začnem jednou technikou, tak jediné majstrovstvo je, že dielo dokončím len tou a nijakou inou. A práve v tom mi uchádza obrovské spektrum možností, ako by som mohla namaľovať ten obrázok, aby bol viac môj a bolo by tam aj viac môjho rukopisu… Mojím cieľom je teda skamarátiť sa s vedomím, že môžem tieto techniky striedať aj v jednom obrázku a nepokladať to za zlyhanie, že som to nevedela dosiahnuť tým istým médiom.
Tiež by som chcela povedať, že veľkou súčasťou môjho vývoja v tvorbe je MMart. Odkedy som sa stala vašou ambasádorkou, otvorili ste mi nové obzory, za čo som nesmierne vďačná. Nikdy by mi nenapadlo maľovať napríklad olejovým pastelom. No poslali ste mi prvý set Faber Castell a bola to instantná láska, ktorá sa prehlbovala. Veľmi by som chcela týmto poďakovať Michalovi Kačurovi, ktorý ma oslovil ešte ako pidi značku a dal mi šancu.
A čo sa týka motívov? Nechávaš sa radšej inšpirovať vedomím, okolím alebo si vyberáš tiež podľa nálady?
Mám to rôzne - niekedy mám takú silnú potrebu namaľovať červienku, a potom mi z toho vyjde celá séria vtáčikov. Vidím nejakú vtipnú fotku škorca, ktorý má otvorený zobák a vyzerá, akoby vrieskal, tak namaľujem spevavcov, kde tie vtáky tak smiešne vrieskajú na nás. Inokedy vidím na instagrame fotku nádherného západu slnka v horách a ja si urobím z toho snímku a poviem si, že to musím namaľovať a namaľujem si to. Alebo som videla jedno nádherné reelsko, z ktorého vznikol môj zatiaľ najväčší obraz - inšpirovala som sa tým, že chlapík mal natočený východ slnka niekde v Ázii. Oveľa menej sa stáva, že by som namaľovala niečo spamäti alebo podľa predstáv, a to ma dosť mrzí, že sa neviem do tejto mojej hĺbky uvoľniť. Práve tam sa, aspoň podľa mňa, nachádza ten prínos umelca pre svet, keď namaľujete niečo, čo je vo vás a vy si to vymyslíte a chcete to proste preniesť na ten papier.
Zas si myslím, že nie je umenie, ak niekto urobí presnú fotokópiu nejakej fotky - príde mi to, že zbytočne sa robí fotografia, ak fotoaparát už niekto vymyslel - čiže, ak niekto chce kópiu, nemusí sa s tým trápiť, že to vyzerá realisticky - pre mňa je veľmi žiaduce a vyhovujúce, keď vidím niekoho, kto tvorí zo svojho vnútra a to, čo má vo vnútri dáva na papier alebo na plátno a vidieť tam ten rukopis daného umelca a to, čo prežíva vo vnútri. Ja som taká, že nerobím presne kópiu, ale veľmi sa snažím, aby to bolo pomerovo a anatomicky správne a to mi podľa mňa uberá zbytočne veľa slobody a voľnosti v umení. Na tomto sa snažím popracovať…
Máš pre našich čitateľov a kreatívne duše nejakú radu, ako sa naladiť na tvorenie v tomto ročnom období?
Ja sa teším na tvorenie v každom ročnom období, pretože mám veľmi rada zmenu - teda, nie takú, že poďme sa sťahovať každé dva roky, ale takú, že v mojom stabilnom živote prichádzajú nové výzvy a nové maličkosti - tak, ako aj techniky keď ich striedam. Vždy, keď teda prichádza nové ročné obdobie, teším sa na zmeny, a teraz obzvlášť, keďže mám rada sychravé počasie a takú tú objímajúcu tmu už o štvrtej - v tom sa cítim veľmi dobre, aj keď mi chýba vitamín D a slnko, no rada sa chumlem. 😂
Keď už neviem, čo mám maľovať alebo, čo by som mala robiť, tak si kúpim novú vec, nakopne ma to inak a idem to skúšať a vždy z toho vznikne niekoľko nových dielok. Takže vám určite odporúčam navariť si super šálku toho, čo pijete, zapáliť si sviečku a k tomu si kúpiť pár nových pomôcok a vyskúšať, ako to pôjde.
Spomínala si ateliér. Aké to je, ak robíš umenie na profesionálnej úrovni. Máš ateliér mimo domu alebo máš svoj priestor doma?
Moja cesta za ateliérom bola strastiplná. Začínala som v izbe v našom dome, ktorá bola iba pre mňa, ale bolo tam len malé okienko a nebolo tam dobré svetlo. Potom ale muž zostal dlhodobo na homeoffice a musela som sa vysťahovať, pretože moje fénovanie akvarelov a buchotanie so štetcami nebolo veľmi kompatibilné s jeho telefonátmi so zahraničnými klientami 😀 Tak som sa presťahovala k deťom, aby som si mohla tvoriť a oni sa hrali popri mne. Tam to bolo super, pretože som mala nádherný výhľad na záhradu a stromy a vychytala som veľa prenádherných západov slnka. Lenže decká mi liezli do vecí. Potom sa mi naskytla príležitosť presťahovať sa do našej hosťovskej izby. Tam mám síce menej miesta, a keď sú v dome hostia som odstavená, ale svetlo je tu skvelé a mám tu svoju ikonickú pomaľovanú stenu, takže som spokojná. Úprimne, potrebovala by som nejaký priestor na všetky potreby a vecičky, ktoré vlastním, ale viem sa uskromniť. Potom bol v hre aj ateliér, ktorý by som si otvorila úplne mimo alebo záhradný domček, ale všetko padlo, keďže som nastúpila na TPP do práce. Takže momentálne to nie je môj full time job a uspokojím sa s tým, čo mám. Možno sa mi podarí našetriť na ateliér, kde by som hostila aj babince a iné projekty.
„...obdivujem tvorcov, ktorým sa podarilo
preraziť na našom trhu a živiť sa len umením...“
A teda k tej časti otázky, že robím umenie profesionálne - sú to asi prisilné slová. Veľmi obdivujem tvorcov, ktorým sa podarilo preraziť na našom trhu a živiť sa len umením. Chce to veľa času a odhodlania, a tiež mať alebo silný produkt alebo svoj charakteristický a ľuďmi ľúbený rukopis 🙂 každopádne, skladám klobúk pred vami, profi umelci.
Čo je podľa teba dôležité, čo by mal mať každý umelec v ateliéri?
Čo by som určite odporúčala každému, je mať niečo úplne iné, ako to, čo používate. Napríklad, ak maľujete iba farbami, kúpte si nejaké farbičky, niečo, čo vás bude inšpirovať ísť ďalej za svoju komfortnú zónu a stále posúvať svoje hranice, pretože si myslím - aspoň ja to takto mám, že som strašne ohraničená svojimi neistotami a tieto pomôcky mi pomáhajú prekročiť svoj tieň a skúsiť niečo iné. Takže si kúpte niečo, čo vás vyruší z vašej každodennosti a bude vás tam v rohu dráždiť svojou prítomnosťou. A tiež majte nejaký kúsok papiera, kde si môžete zapísať nápady alebo zakresliť náčrt vášho ďalšieho umeleckého veľdiela.
A hlavne maľujte! Kreslite! Doodlujte!
A hlavne maľujte! Kreslite! Doodlujte!
Vaša cheerleader katarína maľuje a verí vám!
Foto: archív/katarina.maluje